Cherry Hill
For The Love Of The Art
© 2005 Bbrekordy
čas: 67:48
hodnotenie: 8/10

Live instrument rap band Cherry Hill sa skladá zo štyroch nadaných muzikantov: Ni (rap, produkcia, občas bicie), Loren (klávesy, rap, produkcia), Omar (bicie) a Jachu (basa). Ak si ešte pamätáš ich nedávny vinyl s letným hitom "No Surrender", asi ti neuniklo, že v tejto zostave nehrajú dlho. Práve po tomto asfalte sa vymenili basáci a bubeníci, aby o niaky ten čas nahrali úžasný album For The Love Of The Art.

Viem, že by som si mal tieto vety odložiť až na záver, no začnem trochu nezvyčajne, od konca. Takže, ako som povedal, tento album je skvelý. Nielen že obsahuje dve skladby, o ktorých si myslím, že sú najlepšie, aké u nás vyšli za poslednú dobu, ale album For The Love Of The Art je až neuveriteľne kompaktný a dokonale hudobne vyvážený. Činely a hajtky ma veľmi tešia, basa znie skvele, klávesy sú nevtieravé, príjemné, ľahké a melodické, texty sú osobné a úprimné, rap čistý. Hudba, v ktorej nejde o to, kde čo je a ako to znie, ale hudba, v ktorej ide o pocity, atmosféru a energiu, ktorá z toho vyžaruje. Nič, len štyria umelci a ich pocity.

Skladby, ktoré teda ja považujem za úplné pecky, sú nasledovné: "X-Girlfriend Related" a "Soldier Song". Obe sú nahrávané ešte v starej zostave, čo samozrejme ešte nič neznamená. V "X-Girlfriend Related" ma ako prvá vec zaujal začiatok, kde som sa skoro posral z kláves (brácho klávesy, žiadny Vašo Patejdl). Melódia je, necítim sa teplo, nádherná. Skladba počas celej svojej dĺžky neustále graduje, nálada sa uvoľňuje a zaraz opäť ožíva. Stále sa niečo deje. Text a flow sú už len čerešnička na torte a ja som spokojný. "Soldier Song" je, ako už je mnohým asi jasné z názvu, pieseň vojakova. Aby som to upresnil, ide o slaďák (tá bluesová basa nemá chybu) hovoriaci o nezmyselnosti vojny, nezmyselnosti násilia a bojovania za cudzie ideály. Hovorí (nielen) o vojakoch, ktorí opustili svoju krajinu a zabíjajú ľudí len preto, že to chce niekto iný a skutočný dôvod im vlastne uniká. Track je vcelku nenápadný až do chvíle, kým si uvedomíš text, kým sa započúvaš. V tom je Niho sila, že dokáže doslova vtiahnuť poslucháča do svojho sveta. Jeho texty sú úprimné. Týkajú sa jak jeho problémov, tak problémov ostatných, či dokonca sveta. (Nakoniec veď aj názov Cherry Hill pochádza z jeho priezviska ak sa nemýlim.) Ďalšou takou, dá sa povedať politickou, skladbou je "Terrorist Shit", kde preberá veľmi aktuálne problémy terorizmu. Táto vec ma dosť oslovila aj hudobne. Páči sa mi ako je do skladby zasadený saxofón, ako je jemne tlačený dozadu, zatiaľ čo celú váhu nesie basa. Ťažko to opisovať, treba to zohnať. Pre milovníkov toho "pravého" rapu sa tu nájdu dva hidden tracky, kde Ni (pôvodom z Bronxu) rapuje do klasickej produkcie. Skladby "N.I." a "I Live Life" (známa z vinylu). Mňa veľmi baví tá prvá, pretože mám rád husté beaty a poriadny flow. Inak, opäť osobné texty. No pome ešte naspäť k nástrojom. Dosku načína intro (trochu dlhé na môj vkus), kde každý člen kapely vysvetlí, čo pre neho Cherry Hill znamená. Zastavíme sa pri skladbe "Gangsta", v ktorej opäť žiaria klávesy (ach ten Vašo chudáčik...). Hostia? Featuringy nájdeš v trackliste dva a t Lord Nelson a The Regime. Lord Nelson hrá na saxofón nielen v spomínanom teroristickom hovne, ale aj v slaďáku "Regenarate", kde okrem toho zaspieva refrén. Skupina The Regime je druhý Niho projekt s dvoma Angličanmi: Emdee a DJ Tuco. Spolu sa ukážu v skladbe "Streets" pri zosmiešňovaní umelých mien. V úvode som písal, že Ni hrá občas na bicie, tak to je tu a že Loren aka L Cap 1 občas rapuje a to v zakázane uvolnenom tracku "Roll That". Jeho hlas a úplne mamvpiči flow ma fakt dostal. Je to dobré. Na klávesy pre zmenu ani nešáhne a celá skladba si vystačí len s basou a bicími. Keď už mám byť presný, tak L Cap 1 produkoval spomínanú skladbu "I Live Life". Hmm ten kopák má moc vysoký.

Záverom (aj keď bol už v úvode) len to, že For The Love Of The Art mal produkčne pod taktovkou Risto, ktorý znovu ukázal aký je frajer. Rešpekt. PS: Bez Pastovho obalu by to ani nebolo ono.