AMO
Positive!
© 2011 Universal Music
čas: 44:25

Ešte pred tým, než sa pustíme do rozboru, treba konštatovať, že tento album je určený omnoho širšiemu spektru poslucháčov - AMO si zvolilo cestu komerčnými médiami, čo jednému nemusí byť po vôli. Neboli prvými ani poslednými, no aký mala dopad zvýšená popularita na ich tvorbu sa už dočítate nižšie.

Čo je mi na AMO sympatické, je ich dlhodobý štandard. Žiadne skladby pod cenu či násilná diskofilizácia, napriek tomu, že ich posledný album bol (viac-menej) nedocenený. Stále je to rovnaký vzorec, rap reggae aj dancehall, všetko vo veľmi príjemnom pomere, navyše okorenený o hostí, ktorí nemôžu byť proti srsti žánrovo otvoreným poslucháčom. Spolu dostávame pestrofarebný, živý a hravý celok, ktorý je v kontraste s rádoby ikonami doby.

Nahrať album, ktorý dokáže zaujať fanúšikov rôznych žánrov a zároveň vyhovieť každému, je nemožné. Skladby, ktoré sa páčia jednému, nemusia byť Moe obľúbené a naOpak. Výber je však pestrý a každý si v ňom dokáže nájsť to svoje, na čo bude reagovať Pozitívne.

Z toho istého dôvodu však nemôžeme diskutovať o žiadnom koncepte albumu, je to totiž kompilácia trackov, ktoré na seba nenadväzujú a od predchádzajúcich albumov ju odlíšite najmä progresom, ktorým si kapela za posledné roky prirodzene prešla. Nenáročnému posluchu na pozadí inej činnosti to ale vôbec nebráni a naopak, kto hľadá meditatívnu, hlbokú lyriku, pravdepodobne k tomuto albumu len zablúdil.

AMO - Naozaj

Pred tým, než som si Positive! vypočul, bol som na pochybách, či dostanem do uší kóšer album, alebo zaradím A.M.O. do radu nevydarených pokusov o originálny a moderný rap. O tom, ako som sa sekol ma presvedčila hneď medzi prvými skladba Swing. Tiež som sa obával, či neubudne z kvality textovej stránky, v snahe zapáčiť sa masám. Opäť som si vydýchol, len čo som si pustil Someone Else a Naozaj. Po úplnom vypočutí albumu viem, že Positive sa naozaj vydaril - stále je to A.M.O., na aké sme zvyknutí, no viac experimentálne, živšie (s kapelou) a stále plní energie a pozitívnych vibrácií, ktoré ťa ako mrle v zadku nenechajú obsedieť na jednom mieste.

Druhá strana mince

Paradoxne, potenciál spoluprác nie je využitý celkom naplno. Najviac som sa tešil na Tribumana, ale čakal som niečo iné. Štýl s Gramo Rokkaz je vtipný, ale čím viac si ho púšťam, tým viac si uvedomujem, že je to hlavne skladba o skladbe, v ktorej je AMO a GR. Teraz len poznámka na okraj (žiadny útok), ale takých skladieb s témou *niekto* a GR už bolo trošku viac, nemyslíte?

Verdikt

AMO je späť, v novej podobe, s novými skladbami a netreba mať voči novému albumu žiadne predsudky. Výsledok je napokon presne taký, ako sa sluší a patrí, určite vás nepohorší ani neurazí a napokon prináša hlavne čerstvý vzduch na scénu. Samozrejme, že nie je dokonalý, ale nakazil ma pohodou a náladou. Pozitívnou.