Objektívne informovanie verejnosti o problematike ľahkých drog, upriamenie pozornosti na lekárske využitie konopy siatej, podpora ?street art? ? pouličného umenia a umeleckej sebarealizácie mladých ? to sú len niektoré z cieľov podujatia Million Marihuanna March ? Bez Strachu, ktoré sa uskutoční 3. mája 2003 o 15.00 na Námestí Slobody v Bratislave.

Million Marihuanna March má dlhoročnú tradíciu a koná sa pravidelne v každú prvú májovú sobotu vo vyše 200 mestách na svete. Jeho slovenskú časť organizačne zabezpečuje tvorca informačného a diskusného servera kyberia.sk Daniel Hromada v spolupráci s občianskymi združeniami DiveRzita, Cannabia - Zelený svet a neinvestičným fondom Prečo nie konope? Súčasťou programu podujatia Million Marihuanna March budú vystúpenia popredných slovenských a českých DJov (Larry, Vec, Skank, Im:Cyber) a hudobných skupín a projektov (Mango Molas, Marcus Niemczyk, ZZUB), projekt ?paint-your-poster? spojený s verejnou výstavou vytvorených diel, čajovňa pod holým nebom a internetový telemost medzi demonštráciou v Prahe a Bratislave.

Projekt Millenium Marihuanna March má za cieľ osloviť širokú verejnosť a otvoriť diskusiu na tému ?Dekriminalizácia marihuany v kontexte ľudských práv a slobôd pred vstupom Slovenska do Európskej únie?.

Pre bližšie informácie kontaktujte:
Daniel Hromada
tel.: +420-776-126-587
email: mmm@kyberia.sk
web: http://mmm.kyberia.sk
web celosvetového koordinačného centra cures-not-wars: http://www.cures-not-wars.org

Historicke fakty
Najstaršie údaje o používaní konopy pochádzajú spred siedmich tisíc rokov zo starého Babylonu. Absolutórium za najväčší rozmach v pestovaní i všestrannom využívaní tejto rastliny v dejinách však patrí Číne. Prvé svedectvo o kultúrnom využití konopy pochádza zo starej neolitickej civilizácie, ktorá sa objavila v údolí Žltej rieky pred šesť a pol tisíc rokmi.

Šaty, ktoré ľudia nosili, siete, ktorými lovili ryby i zver, laná, ktoré používali, všetko bolo vyrobené z dlhých, pevných a odolných vlákien konopy. Cenné vlákno sa zo stonky cannabis uvoľňovalo pomerne jednoduchými, postupne sa vyvíjajúcimi technológiami, pri ktorých sa stvol počas máčania rozložil.

Číňania sa však spoliehali na cannabis omnoho častejšie, než iba v prípadoch s využitím vlákna: semená boli spolu s ryžou, jačmeňom, prosom a sójou najstaršou používanou obilninou. V starých hrobkách sa našli obetné nádoby, naplnené okrem iných zŕn tiež konopnými semenami, pre potreby zosnulého v posmrtnom živote. Ako potrava bola konopa používaná až do 1. - 2. storočia p.n.l., kedy bola nahradená chutnejšími a produktívnejšími obilninami.

Číňania sa naučili zo semien lisovať cenný olej technikou, používanou ešte v 20. storočí.
Lisované semená produkujú až 20 % oleja. Ten sa používal na varenie, do lámp na svietenie, do farieb, k výrobe mydla. Odpad po lisovaní má dostatok živín, aby bol výživným krmivom pre domáce zvieratá. Konopné vlákna zo starého šatstva a síetí sa používali pri výrobe papiera, ktorý tak získal zvýšenú trvanlivosť a zachoval sa dodnes v hroboch z obdobia 100 rokov p.n.l. Podobný papier sa momentálne používa na výrobu bankoviek v Kanade, alebo na lepšie vydania Biblie. Aj korene sa využívali - vo forme cesta sa prikladali na rany k zmierneniu bolesti, na zlomeniny a pri operáciách. Ani účinky živicových listov a kvetov cannabis nezostali dlho nepovšimnuté. V Číne, ako aj v ďalších oblastiach, mala konopa spolu s inými halucinogénnymi rastlinami veľmi doležitú pozíciu pri vytváraní náboženstiev a v živote vtedajších komunít vôbec.Starovekí Číňania vlastne spotrebovali každú časť tejto rastliny: korene v medicíne, stonku na textil, povrazy a papier, semená na jedlo a olej.

Zatiaľ, čo Číňania budovali svoju ?konopnú" kultúru", ?bavlnená" civilizácia v Indii a ?vlnená" v Stredomorí začali spoznávať konopu prostredníctvom obchodu a kočovných kmeňov Árijcov, Mongolov a Skýtov, ktoré v neolite s Čínou susedili.

Indoperzské, resp. indoiránske kmene Árijcov, prapredkov jazykovej vetvy indoeurópskej, priniesli cannabis do Indie pred štyri tisíc rokmi. Árijci uctievali duše rastlín a zvierat a konopa hrala v ich rituáloch významnú úlohu. V Indii sa árijské náboženstvo predávalo ústne, kým nebolo spísané do štyroch véd, kompilovaných medzi rokmi 1400 a 1000 p.n.l. V tejto tradícii bola marihuana posvätná. ?Dar bohov" znižoval horúčku, posilňoval spánok, liečil úplavicu, ďalej okrem iného povzbudzoval chuť k jedlu, predlžoval život, zbystroval myslenie a úsudok.

Na užívanie marihuany v Afrike mal silný vplyv islam. Každopádne tu bol kult tejto rastliny hlboko zakorenený už v niektorých starých predislamských kultúrach. Kmene v údoliach riek Zambezi a Kongo a v oblasti Viktóriinho jazera fajčili marihuanu pri náboženských rituáloch i pre zábavu. V Kongu je pravdepodobne doteraz dodržiavaný starobylý obrad Riamba. Podľa neho je marihuana božstvo, chrániace pred fyzickou i duševnou ujmou. Na veľa miestach v Afrike je zvykom pečatiť zmluvy a obchodné záležitosti potiahnutím z dlhej fajky.

Do Európy priniesli konopu zo severu 2800 rokov p.n.l. Skýti. Až do moderných čias sa tu nikdy intenzívne marihuana nefajčila, ale konopné vlákno sa stalo na čas hlavnou plodinou v histórii temer každej európskej krajiny.

S rozmachom obchodu sa novými cestami semená dostali do všetkých kútov známeho sveta. Prví osadníci novovznikajúcich amerických kolónií ich so sebou priviezli a konopný priemysel zažil práve v Amerike nebývalý rozmach. V roku 1619 boli zavedené prvé konopné zákony v Jamestown Colony v Americkom štáte Virginia, ktoré prikazovali všetkým farmárom pestovať indickú konopu. Tá bola legálnym platidlom vo veľkej časti Ameriky od roku 1637 až do začiatku 19. storočia, aby sa povzbudili americkí farmári k ešte vačšiemu pestovaniu. Pokiaľ ju dokonca nepestovali v obdobiach nedostatku, mohli byť uväznení. Konopa bola tiež príčinou vojenských konfliktov. Jeden z hlavných dôvodov vojny v roku 1812, v ktorej Amerika bojovala proti Británii a spojenec Ameriky - Napoleon napadol Rusko, bol prístup k ruskej konope. Keď v ďalšom storočí japonská invázia odrezala Američanov od dodávok manilskéj konopy, poskytol štát svojim roľníkom štyristo tisíc libier konopných semien. Farmári potom do roku 1946 vyprodukovali pre vojnové účely 42 000 ton konopných vlákien ročne.

Tisícky rokov bola konopa oceňovaná ako medikament, i pre svoje euforické vlastnosti. Encyklopaedia Britannica v r. 1894 odhaduje počet jej pravidelných užívateľov na tristo miliónov, predovšetkým vo východných krajinách. Ďalšie milióny ju použili legálne na lekársky predpis na liečenie bežných chorôb, ako bol tetanus. Na začiatku 20. storočia sa však lekári odvrátili od tohto medikamentu k aspirínu a iným novým liekom.

Botanika
Konopa je jednoročná rastlina, ktorá sa pestuje temer výlučne zo semien. Bylina dosahuje rôznu výšku - podľa odrody a tiež podľa podmienok k rastu, bežne okolo troch metrov, ale aj podstatne viac. Rastlina je dvojdomá, tzn. že sú rozlíšené samčie a samičie rastliny.

Poznáme tri druhy, a to konopu siatu - Cannabis sativa, konopu indickú - Cannabis indica a konopu plevelnú - Cannabis ruderalis. Tieto tri druhy konopy sa od seba líšia vzrastom, vlastnosťami nažiek a hlavne zásadnými rozdielmi v štruktúre drevitej stonky. Všetky druhy konopy síce obsahujú zlúčeniny cannabinolu, mezi jednotlivými druhmi však možu byť obrovské rozdiely.

Cannabis sativa sa tradične pestovala ako textilná rastlina v najteplejších oblastiach i u nás. Má zanedbateľné omamné účinky, obsah THC v suchej hmote nepresahuje 0,3 %.

Cannabis indica sa pestuje vaščinou kvôli vysokému obsahu THC a je šľachtená prave aby tento obsah bol čo najvyšší, to však nevylučuje možnosť medicínskeho využitia a ďalšieho spracovania.

Cannabis ruderalis je rastlina vyskytujúca sa prevažne ako burina na roznych miestach, obsah THC je podobne ako u Cannabis sativa nízky.

Zloženie a použitie
U nás pestovaná konopa siata prakticky neobsahuje omamnú látku. Pestuje sa hlavne pre vlákno, ktoré je pevné a znacne odolné proti hnilobe. Zhotovujú sa z neho povrazy, plachty, rybárske siete, vrecia, kordy do pneumatík, tkaniny na výrobu odevov, calúnnický materiál, a pod. Opotrebovaná konopná tkanina sa dá ďalej využiť na výrobu vysokokvalitného papiera odolávajúceho aj extrémnym podmienkam.

Konopa má hektárový výnos buničiny štyrikrát väcší ako stromy. Z dlhších vlákien sa vyrába vysokokvalitný papier na knihy, casopisy a kancelárske potreby, zatial co kratšie vlákna slúžia na noviny, toaletné papiere a baliaci materiál. Nízky obsah lignínu v konope umožnuje ekologicky prijatelnejšie bielenie bez použitia silných zlúcenín chlóru, ktoré sa nahrádzajú peroxidom vodíka. Bezdrevnaté papierne môžu na rozdiel od tradicných celulóziek ušetrit populáciu rýb v riecnych tokoch. Konopný papier odoláva rozkladu a casom nežltne ako drevnatý papier. V skutocnosti sa nedávno našiel konopný papier starý 1 500 rokov.

Zo semien sa získava olej, ktorý sa používa pri výrobe lakov, fermeží, mydla, v potravinárstve, kozmetike, môže byt použitý ako prvotriedny dieselový pohonný olej a olej do leteckých motorov a presných strojov. Olej je ďalej kvalitný výživný doplnok podobne ako olej ľanový, pridáva sa do šalátových dresingov a iných receptov namiesto klasického oleja. Konopný olej je najbotahším zdrojom (až 81% ) nenasýtených mastných kyselín. Obsahuje gamma linoleovú kyselinu (GLA), veľmi vzácnu výživnú látku, nachádzajúcu sa v čiernych ríbezliach, prvosienke a materskom mlieku. Tieto základné mastné kyseliny sú potrebné k dobrému stavu pokožky, vlasov, očí a celkovému zdraviu organizmu.

Celé konopné semeno je výživnou potravou a obsahuje 20-25% bielkovín, 20-30% karbohydrátov (polysacharidov), 10-15% vlákniny, rovnako ako množstvo minerálov, napr. vápnik, horcík, fosfor, draslík, síru a vitamín A tak isto ako sója, aj konopné semeno sa dá upravit a spracovat do širokého spektra potravinárskych výrobkov, a je lahšie strávitelné. Semeno sa môže zomliet, namocit alebo rozdrvit na získanie oleja. Po rozdrvení sa zvyšná pokrutina môže zomliet na múku, z ktorej sa pripraví kvalitný chlieb, koláce, cestoviny a zákusky. Konopné semeno a olej neobsahujú žiadne psychoaktívne látky.

Tuhé zvyšky po lisovaní sú kvalitným krmivom s vysokým obsahom bielkovín. Plody konopy siatej sa používajú i na výrobu liecív. Pestovanie konopy sa zaobíde bez pesticídov a pri jej spracovaní nevzniká prakticky žiadny odpad.

Konopná biomasa môže nahradit každý typ fosílneho, palivového, energetického produktu. Biomasová premena pomocou pyrolýzy (aplikácie vysokej teploty na organický materiál za neprítomnosti vzduchu) vytvorí živocíšne (drevné) uhlie, ktoré môže úplne nahradit klasické uhlie. Živocíšne uhlie neobsahuje žiadnu síru, ktorá je hlavnou prícinou kyslých daždov.

V zaciatkoch 20. storocia všetky významné farmaceutické spolocnosti bežne používali konopné extrakty na prípravu velkého množstva liecív. Možno i preto Americká medicínska asociácia v roku 1937 pred Kongresom protestovala proti zákazu konopy. Známou sa stáva skutocnost, že vysoký obsah vitamínov a základných mastných kyselín v konopnom oleji prispieva k samoliecebným schopnostiam tela.

V terapeutickej praxi je možné využit dva druhy konopy: Sativa aj Indica. Medzi ochorenia na ktoré je možné aplikovať liečbu rastlinou cannabis patrí: astma, zelený ocný zákal, nevolnost hlavne po chemoterapii rakoviny(syntetické THC je schváleným prípravkom), nádory, epilepsia, bolesti chrbta a svalové krce(kvoli centrálnemu analgetickému účinku je možné použitie na vačšinu pripadov bolesti), antibiotické a antibakteriálne úcinky, náplaste na kurie oká, artritída a reumatizmus, cistenie plúc a vykašliavanie (cannabis rozširuje bronchy), spánok a relaxácia, stres, migréna, depresia, zvýšenie apetítu, zníženie slinenia.

Nedávny objav nervových receptorov, ktoré sú stimulované pomocou THC, naznačuje, že telo vytvára vlastnú variantu tejto substancie. Receptory sa nachádzajú hlavne v mozgovej kore, ktorá riadi vyššie myslenie, a v hippocampe, ktorý je sídlom pamati. THC naviac pozitívne stimuluje imunitný systém, narozdiel od tabaku.

Konopa psychoaktívna
V konope indickej sa nachádza ako jediná látka s úcinkom omamným a analgetickým delta 9 -tetrahydrokannabinol - THC, a to hlavne v lepkavej, zlatej živici, vylucovanej kvetmi samičích rastlín. Obsah hlavnej psychoaktívnej THC v živici kolíše u rôznych druhov od 0 do 20%. Naviac može byť koncentrácia úcinných látok znacne zvýšená spôsobom podávania a prípravou.

Názor farmakológov na cannabis možnno strucne vyjadriť takto: "Tolerancia sa rozvíja len mierna, rovnako fyzická a psychická závislosť nepredstavujú zvláštny problém. V tomto smere je cannabis bezpecnejší než ethanol ci tabak. Podľa niektorých odborníkov cannabis môže byť odrazovým mostíkom k tvrdým drogám, prechod na tvrdé drogy však nemá farmakologický základ a nikdy nebol dokázaný.

National Institute of Drug Abuse zastrešil štúdiu, vykonanou tímom dr. Eleny Kour z Harvard University, ktorá bola jednou z prvých objektívne hodnotiacich casto zmienovanú závislosť na cannabis. 17 silných fajčiarov marihuany, holdujúcich jej už dlhý čas, bolo porovnávaných so skupinou 20 slabých alebo bývalých užívateľov pomocou pocítacových testov. Počas trvania experimentu 28 dní všetci úcastníci dobrovolne abstinovali. Ukázalo sa, že v prvom týždni abstinencie boli silní fajčiari marihuany viac agresívni, ako kontrolná skupina. Možno teda povedať, že dlhodobá každodenná masívna intoxikácia THC, obsiahnutnom v cannabis, vedie v dobe tesne po vysadení k zvýšeniu agresivity, tieto ?abstinencné príznaky? sú však neporovnatelné s abstinenčnými príznakmi v prípade alkoholu alebo ilegálnych drog, bežne oznacovaných ako "tvrdé". Naviac je treba dodať, že prevažná vačšina z 11 miliónov užívateľov fajčí marihuanu skor nepravidelne (podľa údajov z r. 1997 zhruba raz mesacne), naozaj silných fajčiarov je medzi nimi minimum.

Skor než do halucinogénov sa cannabis radí medzi psychodysleptiká, látky pozmeňujúce kvalitu psychickej cinnosti. Cannabis vyvoláva opojenie, mnohokrát nesmierne, nikdy však zdrvujúce. "...je to neškodný jemný presun k bezprostrednejšiemu, pomalšiemu, príležitostne mikroskopicky detailnému uvedomovaniu si vnímaných javov...," píše v eseji The Great Marihuana Hoax (Veľký marihuanový podvod, Votobia 1996) opojený Allen Ginsberg. V porovnaní s narkotikami oficiálne považovanými za prijateľnejšie (tabak, alkohol, lieky) je marihuana efektívnejšia, omnoho lacnejšia a relatívne bezpecná látka. Predávkovať sa ňou je nemožné - clovek by musel skonzumovať sedemsto kilogramov konopy v priebehu patnástich minút, aby ho to usmrtilo. A rocne umierajú státisíce ľudí v dosledku fajčenia tabaku, pitia alkoholu, predávkovania sa legálnymi liekmi a ilegálnymi drogami. Akékoľvek poškodenie pamati alebo mozgu je dnes už vedecky vyvrátené. Cannabinoidy tiež umožnujú používat casť mozgu, ktorá obvykle používaná nie je. Dokazujú to receptory, nedávno objavené v ľudskom mozgu.

Prohibícia
Konopu zacali na starom kontinente potierať krestania, pretože bola spojená s pohanskými náboženstvami. Domovinou modernej prohibície konopy sú Spojené štáty americké. Prícinou boli pravdepodobne obavy novorozvíjajúceho sa "synteticko-chemického" priemyslu pred konkurenciou.

Priemyslová lobby vyvinula tlaky na prijatie zákonov stavajúcich pestovanie konopy mimo zákon pre jej psychotropné úcinky. Pod vedením chemického koncernu DuPont začali noviny Hearstovho koncernu štvavú kampan proti konope ako mimoriadne nebezpecnej droge a zároveň podvodnými klientelistickými cestami presadil Hearst dane z konopy. Napriek tomu, že zaciatkom roku 1937 zistilo americké ministerstvo zdravotníctva, že "...cannabis može byť užívaný počas relatívne dlhého obdobia bez toho, aby privodil sociálne alebo emocionálne otrasy. Marihuana je návyková rovnako ako káva, caj a cukor." , bola prohibičná dan z marihuany v roku 1937 vyhlásená. Štvavá kampaň proti konope, resp. zabijáckej burine z Mexika, vedená predovšetkým podnikateľom W. R. Hearstom a riaditeľom federálneho úradu pre narkotiká H. J. Anslingerom, bola založená na rasistických predsudkoch vtedajšej spoločnoti a dávala do popredia černochov a mexičanov, neúctivo sa správajúcich voči bielym pod vplyvom marihuany, znásilňovanie bielych žien takisto pod vplyvom, dopravné nehody, nesmiernu agresivitu, čiže naskutku vymyslené skutočnosti.O niekoľko rokov neskôr boli udaje o extrémne zvýšenej agresivite spôsobenej fajčením konopy nahradené údajmi o tom, že marihuana spôsobuje mierumilovnosť konzumentov, a že komunisti by ju mohli využit na oslabenie bojaschopnosti americkej armády.

Na základe amerického modelu potom počas medzinárodných konferencií bola konopa zaradená na zoznam zakázaných omamných látok.

Budúcnosť..?
Koncom osemdesiatych rokov minulého storočia napísal Jack Herer knihu o histórii konopy. Prví idealisti sa na to dali do práce a znovu objavili potenciál konopy s pomocou najnovšej techniky a bez omamného THC. Od tej doby dobýva táto rastlina opať celý svet. Postupne vznikol svojrázny priemyselný sektor so všetkým, čo k tomu patrí. Konopu v posledných rokoch objavujú známe odevné a návrhárske spolocnosti (Adidas, Armani, Levis, Calvin Klein), výrobcovia automobilov, papiera, potravín, stavebných materiálov a kozmetiky. Priemyslové využitie konopy je preto dnes už globálnym fenoménom. Od Cíny cez Kanadu, Chile, Austráliu a Južnú Afriku sú zelené rastliny spracovávané do tisícov produktov. Každým rokom rastie v Európe plocha osiata konopou, v Európskej únii vedie čo do osadenej plochy Rakúsko s viac ako dvadsaťdva tisíc hektármi, nasleduje Nemecko (21 tisíc ha), Holandsko (18), Veľká Británia (16) a Španielsko (13). Od nedávna sa opeť pestuje v Taliansku, tradicne poprednej krajiny v konopnom priemysle, a napríklad v Dánsku. Na Ukrajine, v Poľsku, Madarsku, v Kazachstane, a vobec v krajinách bývalého Sovietskeho bloku sa konopa pestuje na stotisíckach hektárov. Vedúcu pozíciu v strojovom spracovaní má dnes Cína, Poľsko, Rumunsko a Madarsko. Dodávatelia rucne tkaných látok sú Thajsko, Nepál, India a Laos.

Tento otvorený list bude verejne prednesený na demonštrácii Million Marihuana March, a aj s podpismi účastníkov bude zaslaný poslancom NR SR.

Drogy, ľudské práva a osobná zodpovednosť
Niekoľko otvorených otázok naším zákonodarcom

Rada by som tímto textom položila niekoľko otázok našim zákonným zástupcom ktorých sme si zvolili,aby pre nás utvárali pravidlá spolužitia v občianskej spoločnosti. Domnievam sa totiž, že mám ako občan, teda ich zamestnávateľ, neoddiskutovatelné právo a jednoznačné vysvetlenie ich chovania, jednania, prečo platia také zákony aké platia. A tohto vysvetlenia sa mi nedostáva.

Velmi jednoduchá základná otázka, ktorá by mala byť položená a naprosto jasne zodpovedaná.

Prečo sú v tejto zemi zakázané niektoré psychotropné látky meniace vedomie, napríklad marihuana, LSD, extáza?

Konkrétne dovody, na základe ktorých si štát osobuje právo zasahovať do súkromného života dospelých občanov a nariaďovať im, akým spôsobom a akými psychotropnými a návykovými látkami svoje vnímanie ovlivňovať smie (alkohol, produkty farmaceutických spoločností) a akými nesmie (ilegálne drogy).

K oficiálne uvádzaným dôvodom mám na základe konkrétnych a priamych znalostí problematiky množstvo námietok a prosím o ich objasnenie.

Najčastejšie bývajú za dôvod existencie drogovej represie označovaní problémoví užívatelia tvrdých drog. Ľudia sú strašení obrazom podobného osudu vlastných detí, pokiaľ "padnú do rúk dealerov", striekačkami na detských ihriskách, kriminalitou.

Ano, drogové trosky a ľudia ,ktorí v súvislosti s drogami páchajú spoločensky nebezpečné činy, nepopierateľne existujú.Rovnako nepopierateľnou skutočnosťou, ktorú potvrdzujú všetky oficiálne štatistiky však je, že tvoria len veľmi malú časť celkového počtu užívateľov drog a rekrutujú sa výhradne z osôb nekontrolovatne požívajúcich drogy, u nás heroín, pervitín a alkohol.

Na čom sa zakladá rovnaké posudzovanie užívateľov ostatných drog?

V tejto zemi žijú státisíce príležitostných aj pravidelných užívateľov marihuany, extáze a psychedelických látok. V drtivej vačšine sú to slušní občania, ktorí plnia všetky svoje spoločenské povinnosti, nikoho neohrožujú,a len vo veľmi výnimočných prípadoch zpôsobia nejakú ujmu sami sebe. Jedná sa o súkromnú aktivitu štatisticky bezpečnejšiu ako mnoho iných úplne legálnych zpôsobov trávenia voľného času. Neexistuje žiadny dôkaz, že by všetci títo ľudia z nejakého dôvodu mali časom prejsť do skupiny problémových užívateľov.

Na základě čoho je táto početná skupina obyvateľstva diskriminovaná a omedzovaná v svojom práve slobodne nakladať s vlastným životom?

Ano, podstupuje určité zdravotné riziká. Ale pokiaľ štát hodlá regulovať starostlivosť občanov o vlastné zdravie, potom by mal zákonne zabrániť občanom fajčiť, prejedať sa, piť alkohol, tráviť volný čas pasívnym sedením u televízie. To všetko sú škodlivé súkromné voľby životného štýlu, ktoré dlhodobo môžu ťažko poškodiť zdravie a pravdepodobne vedú k oveľka vyšším nákladom v zdravotníctve ako užívatelia drog. A predsa sa nikto o taký zásah nepokúša. To už by sme mohli rovno začať nosiť uniformy a každé ráno povinne cvičiť v uliciach.

Ako to, že užívatelia drog sú výnimkou?

Zdá sa mi to, alebo je absolútna vačšina všetkých občanov užívajúcich ilegálne drogy vystavená neuveriteľnej diskriminácii kvôli malému počtu jedincov, ktorí nezvládajú svoje vlastné chovanie a odmietajú za neho niesť zodpovednosť, u ktorých zlyhala výchova, takže nechápu, že si nemôžu plniť svoje osobné priania na úkor spoločnosti, ktorí sú v dôsledku stavu rodiny a ďalších príčin psychicky narušení, takže volia drogu namiesto života?

Pokiaľ niekto akokoľvek ohrozuje svoje okolie s užívaním drog, mal by byť primerane potrestaný za svoj konkrétny čin. Na čom je postavená presumpcia viny, ktorá za jeho chovanie vlastne trestá tak obrovské množstvo iných osůb. ktoré s ním nemajú nič spoločné? A ako to, že platí len pre drogy? Ako to, že človek ktorý sa dopustí zločinu pod vplyvom alkoholu, je potrestaný za svoj zločin a nikto nebráni zodpovednejším osobám alkoholické nápoje piť aj naďalej? Kde sa vzal tento dvojitý meter?

Pokiaľ viem, tak zákazy dnes ilegálnych drog sa zrodili z politických a ekonomických záujmov určitých spoločenských skupín predovšetkým za oceánom pred niekoľkými desiatkami rokov. Na ich základe boli vytvorené účelové mýty o extrémnej spoločenskej nebezpečnosti a začalo sa s prenasledovaním užívateľov. Vačšina dnes zakázaných drog bola po pomerne dlhé historické obdobia legálna a nepredstavovala prakticky žiadny spoločenský problém.

Prečo naša krajina preberá preukázateľne nefunkčný model represie drog vziknutý z dôvodov s ktorými nemáme nič spoločné?

Neexistuje krajina, v ktorej by sa sebetvrdšou represiou podarilo drogy potlačiť. Samotné USA majú drogový problém neskutočných rozmerov, obrovské počty závislých, obrovskú drogovú kriminalitu, závratné štátne výdaje za neskutočnú vojnu proti vlastnému obyvateľstvu. Tento postup je stále častejšie a tvrdšie kritizovaný a bojujú proti nemu rozumne uvažujúci ľudia a odborníci na celom svete. Bezpočet výskumov dokázal jeho nezmyselnosť. Prečo ho napodobujeme?

Aké sú skutočné dôvody? Neznalosť? Náboženské presvedčenie spojené s prehnanými a skreslenými predstavami o účinkoch drogy? Odmietanie zmien a vývoja spoločnosti? Snaha kontrolovať živých ľudí a prispôsobovať ich k svojej vlastnej predstave "čo je správne"? Hladanie "nepriateľa", zástupného problému zakrývajúceho problémy skutočné?

Kam sa podeli ideály osobnej slobody a ľudských práv?

Verím, že medzi našimi zástupci sú ľudia, ktorí sa nad týmito otázkami a odpoveďami na ne na základe svojho svedomia poctivo zamyslia.

M.L. - 27 rokov

Čo si myslíte o marihuane?
Odpovede boli náhodne vyzbierané od návštevníkov barov v centre Bratislavy v období medzi 15.4-25.4. Tieto názory su subjektívne postrehy ľudí a nechcú nikoho nabádať na konzumáciu protizákonných psychotropných látok.

Je skutočné veľa dôvodov na to, aby sa ľudia na marihuanu nepozerali ako na niečo, po čom zostavajú na detských ihriskách a pieskoviskách rozhádzané striekačky. Aby sa na marihuanu nepozerali ako na niečo, čo zníži schopnosť človeka slušne sa správať, zvýši jeho hlučnosť a spôsobuje agresiu až nepríčetnosť voči sebe a okoliu ako napr. oficiálne tolerovaný a bežne dostupný alkohol. Aby sa na ňu nepozerali ako prostriedok bohatnutia drogových dealerov a mafiánskych bossov. Aby sa na marihuanu nepozeralo ako na prestupnú stanicu k tvrdým drogám, vďaka ktorej sa životy mladých ľudí dostávajú sa na nesprávne chodníčky.

Podľa mojich skúseností s užívaním a experimentovaním s rôznymi návykovými látkami, môže byť v tejto chvíli príkladom riešenie z krajín ako je Belgicko alebo Holandsko, kde sa napriek počiatočnému nárastu konzumentov po legalizácii ich počet ustálil a nepredstavujú pre spoločnosť žiadnu hrozbu. Konzumácia je síce obmedzená, nie je však trestná. Nie je zriedkavosťou stretnúť v špecializovanom obchode slušne vyzerajúci pár v stredných rokoch fajčiaci spoločného jointa (marihuanová cigareta). Aj u nás by sa na marihuanu mohlo pozerať rovnako, ako na ostatne, síce štátom tolerované ale z rôznych uhlov pohľadu aj nebezpečnejšie drogy. Veď koľko ľudí ročne umiera na choroby spojene s fajčením tabaku!!! Koľko ľudí ročne umiera pod kolesami aut bezohľadných alkoholikov vrátane strážcov zákona, príslušníkov polície!!! História pritom nepozná jediný prípad, kedy niekto umrel na predávkovanie marihuanou!!!

Aj na štátom kontrolovanom trhu s marihuanou by štát mohol zarábať rovnako dobre, ako na alkohole, cigaretách a benzíne. Odpadli by čiastočné problémy s drogovým podsvetím a konzumenti marihuany by neboli nútení stretávať sa s dílermi, ktorí im samozrejme ponúknu aj nejakú ?chuťovku? z úplne inej drogovej kategórie.

Ďalším dôvodom na zmenu pohľadu na marihuanu je lekárska veda, ktorá dokázateľne zistila pozitívne účinky na ľudí chorých na AIDS či Parkinsonovu chorobu. Marihuanu a jej účinky využívali v minulosti všetky dávne významné kultúry v Egypte, Číne, Indii či Mexiku. Jej používanie sa tiahne celou ľudskou históriou, slovenskú nevynímajúc. Doteraz sme ako Slováci hrdí na folklórne súbory, ktoré nás reprezentujú po celom svete v ľudovom oblečení, ktoré si ešte naši dedovia pamätajú ako konopné.

História však pozná väznice pre ľudí, ktorých jediným prehreškom je, že fajčili alebo mali pri sebe sušenú bylinu voľne rastúcu v prírode, pričom ich jedinou chybou je, že nežijú v krajine s vyspelými demokratickými hodnotami, ale v posttotalitnej demokracii so sklonmi k diktatúre väčšiny. Bez tolerancie menšín.

A keď mi niekto vysvetlí, prečo napriek tomu, že sú existujúce modely na to, ako sa dá údajný ?problém? s marihuanou riešiť(Holandsko, Belgicko, Švajčiarsko), prečo sa to u nás nedá.

Keď mi niekto vysvetlí, kde je problém, budem prvý, čo svoj joint zahodí.
M., 29 rokov, kandidát na basu

marihuana pomáha človeku trochu sa zastaviť a trochu zamyslieť nad sebou a svojim okolím.... nieje to iba látka. Je to zároveň aj určitý životný štýl... Životný štýl, ktorý nieje namotaný v prvom rade na "produkovanie" ako skôr na "preciťovanie". Je to celé nejaké pomalšie... a iné... fajn...
(P. 21 rokov)

marihuana otvára oči. Dáva pohľad z inej strany. Ukazuje veci, ktoré si človek bežne nevšimne. Je to však len ďalší pohľad. Dobrý alebo zlý? To je asi ťažko povedať. Nie je však nebezpečný! Ak sa mám vyjadriť za legalizáciu, tak áno. Ale potom aj všetko ostatné. Je to len ďalšia látka, ktorú používajú ľudia, lebo nemôžu vydržať sami so sebou.
(typek, asi 23 rokov)

Hulte!!! A ať vám to delá jen samou radost!
(typkina, asi 40 rokov)

Nemám rada marihuanu, neláka ma to vyskúšať. Mám z toho strach. Neodsudzujem ľudí, ktorí berú marihuanu, ale myslím si, že robia chybu. Nepáči sa mi, keď niekto bere marihuanu len aby vynikol. Veľa ľudí to robí z frajeriny. Načo?
(typkina, 20 rokov)

Som za zhulil hneď na prvýkrát, keď som ju skúsil. Moja prvá holka, s korou som dodnes ju vôbec nemusí skúsiť a vie na takúto anketu odpovedať. Môj názor na dekriminalizáciu - áno. Legalizáciu - nie. Na Slovensku na dekriminalizáciu nie je prostredie a už vôbec nie kultúra madzi ľuďmi. No generácia, z ktorej som ja začína marihuanu prijímať takú aká je a vie, že nie je určite horšia ako alkohol a už vôbec nie je taká agresívna. A tá vec s mojou holkou --> ona ju nechce a nie je zato (ani dekriminalizáciu ani legalizáciu), aby ju ľudia užívali. Preto tu nieje kultúra. Žiť sa dá aj bez marihuany aj bez alkoholu a celkovo bez týchto vecí.
(anonym)

Canabis je úplne v pohode. Kto nie je jebnutý a nežil predchádzajúcich 100 rokov v džungli tak vie, že ešte nezahynul človek na otravu látkou, nikto nikoho nezabil pod vplyvom trávy, vie že keď si zahúli, nepôjde sa pobiť na západ Slovan - Trnava... a je to proste tak. Len všetci držia hubu a mnohí naozaj nevedia. Či legalizovať na Slovensku? Asi ťažko, keď sa v roku 2003 rozpráva, či sa žena "sama" môže rozhodnúť
(týpek, 28 rokov)

Ganja je cool, pokiaľ práskaš s rozumom. Podľa mňa alkohol je oveľa horší. Legalizácia trávy by bola podľa mňa krok vpred. Keď nie sú nelegálne cigarety a alkohol, tak by nemala byť ani ganja. Je to len jeden z prostriedkov ako sa fuckt kool uvoľniť.
(yoyanec (R), 22 rokov)

ganja je pre mna to mensie zlo, ktorym sa clovek dokaze odputat od "sedej" reality tohto sveta. uprednostnujem ju pred alkoholom, bo alkohol mi zobral jedneho dobreho kamarata, ale este som nepocul o smrti zavinenej ganjou.
jozef, 18, student

Milujem Marihuanu.
Nemám 15 rokov, aby toto konštatovanie vypadalo ako radostný pubertálny výkrik. Marihuana je jediná psychoaktívna droga, ktorú môžem brať koľko sa mi chce. Pri dlhodobejšom užívaní z vás stimulanty urobia kybernetických psychomutantov, opiáty vás skôr či neskôr celkom odpália, alkohol je ťažkopádny industriálny bullshit (kresťania si naozaj vybrali veľmi zle) a s psychadelikami (LSD, DMT, huby ...) ste čoskoro opustený na hlave hríba v "krajine zázrakov".
Lenže keď si doma pustím hudbu, ľahnem na kanapu a zapálim joint, pocit radosti opantá moje telo zakaždým nevypočítavo ! Aplikáciu hociktorej inej drogy beriem len ako začiatok nevyhnutného absťáku a nie vždy príjemných jangových stavov. Marihuanový rauš je úprimným darom matky Mamičky. Tá od vás nebude nič vymáhať a ani nič vyčítať. Len málokto si naozaj dokáže predstaviť skutočný heroínový či pervitínový absťák po dlhej (často niekoľkoročnej) jazde. Marihuana je, bratia moji, nezdanená, pretože prichádza od matky Mamičky a nie z ľudských drogových laboratórií.
Milujme marihuanu ! Fajčime marihuanu ! Legalizujme marihuanu !
Leary, 30 rokov

Marihuanu som prvy krat vyskusal uz vlastne ani neviem kedy...
Odvtedy sa pre mna stala neskutocne zaujimavou latkou. Stav ktory mi navodzuje je uplne diferentny od vsetkych ostatnych drog. Tento stav ma vlastne dohnal k tomu ze som prestal experimentovat s ostatnymi drogami. Vyskusal som toho vela, kazdopadne som si po par rokoch uvedomil ze weed mi naozaj najviac vyhovuje. Takze pre mna sa stala marihuana branou do sveta drog, ktoru som po spoznani pravej podstaty hulenia uspesne zatvoril... Dokonca zivota zo mna bude stary, dobry, hulic konopä :)
Martin, 20 rokov

Vacsina ludi,hlavne rodicov a laikov sa domnieva,ze ak clovek vyskusa marihuanu automaticky:
1, stane sa zavislym (BLUD c.1)
2, prejde na tvrde drogy (BLUD c.2) skor ci neskor
Marihuana sa ale napriklad navykovostou neprilis odlisuje od beznych tabakovych cigariet,okolo ktorych take haloo nikdy nebolo. A ja sa pytam PRECO? Zavislost je iba vec pristupu. Ak sa marihuana zlegalizuje,ciastocne sa aj odtabuizuje a ludia si budu moct vytvorit vlastny nazor,samozrejme,len ak budu chciet.Netvrdim,ze fajcenie travy medzi mladezou podporujem,ale treba sa zbavit predsudkov!!
Silvia, 20, studentka VS

Pre mna je konopa sprievodcom vo svete ludi a vo svete poznania.
Vdaka nej som sa naucil cakat, a aj ako sa ucit. Prosim neublizujte jej.
Dakujem Martin 27, spisovatel

mechanicka pomocka pre 'rychlejsie, efektivnejsie' uvolnenie, rozsiri pohlad na veci kazdodenne aj tie medzi nebom a zemou. je ako tampon, da s nou plavat, lietat, bicyklovat ...
dobry jonatan je ekvivalent asi litra vodky, ktoru potom netreba vycikat a neboli z nej hlava :o)
martin, 26

umozni filtrovat vnemy prichadzajuce z okoliteho sveta, isty velmi specificky druh sustredenia, ktory okrem ineho mozni bez predsudkov a nanajvys volne sledovat jednu jedinu myslienku aj s jej nekonecnymi modifiakciami, ktroym umozni prechadzat z jedneho obrazcu na druhy ako nekonecny fraktal. sprievodnym, respektive bytostne zviazanym javom je moznost prist na myslienky, ktore by sme vdaka racionalnej kombinatorike a prisneho asociacneho rozumoveho zakona nikdy neobjavili
sofia, 20 rokov