"Keď dáme toto, tak už sa nemusíme báť dávať hocikde a pre hocikoho," hovorí Konko asi dve hodiny pred našim vystúpením v nedeľu. Keby si môžem vybrať, tak by som sa radšej nechal pokrčiť a vystreliť na mesiac na Mesiac. Začíname mať fakt zmiešané pocity.

Veľké letné Slnko pečie na obecný futbalový štadión v Dunajskej Lužnej. Malé pódium asi 80 metrov od tribúny. Decká, starší ľudia, zvukári, miestna ochranka. Benefičný koncert za boj proti rakovine sa asi začne. Sakra a súčasťou je aj Lyrik a Konko a ešte napríklad Tweensky, Beáta Dubasová, Vašo Patejdl, niekoľko repeťáckych speváčok a malé tanečníčky a ešte Kmeťoband.

Zatiahol ma do toho Koko. Má zaujímavé konexie. Keď sa nám podarí zohnať stôl na gramce, je jasné, že z toho už nevycúvam. Zohnali sme a tak je jasné, že nevycúvam. Začína program, ktorý z hudobného hľadiska patrí skôr do začiatku osemdesiatych rokov. A do toho má ísť Lyrik a Konko?

Hej, je to tak. Na tribúne asi 300, pod pódiom a pri blízkom pohostinstve ďalších 300 kúskov každého veku. Už sme na rade, ale to musí odspievať operný spevák trek v baritóne "Slovenská rodná dedina" ak sa nemýlim. Do prdele Konko toto máš u mňa. Bojím sa o svoju kariéru. Čo na to povedia ortodoxní raperi? Ále, mám to v piči, je to všetko jedno.

Prichádza Soňa Mullerová a ohlasuje Konka a Lyrika, že, "viete kto to je?" Ticho! Poznáte Sampler? 5 detí zakričí "anó". Hovorím si, Hm, to nemusí byť až také hrozné. 5 ludí je lepšie ako žiaden. Lezem na pódium. "Chcete hip-hop?" Ticho.

Zakecávam to ticho, Konkovi sa trase ruka jak keby donho pustili prúd, potom vystrúha nejakú grimasu a zo systému leze hudba a dávame tri nové treky. A haló! Pod pódiom to začína vreť. Nakladám naplno a chytám dýchavičnosť, lebo už som rok nevystupoval. Ľudia kričia. Jeah! 10 minút. Končíme, som spotený. Ľudia kričia, že chcú ešte. Ale Tweensky sú nedočkavé. Oslavujú narodeniny. Odchádzame. Dievča kričí na Konka že ahój. Konko posiela pusu. "aha on mi poslal pusu." Sme hviezdy.

Pod pódiom čakajú Tweensky. V striptérskych oblečkoch. Rozdávame autogramy. "Ty sa ako voláš miláčik?" "Pauíňka." Dávame autogramy. A ty? "Petra." Dávame autogramy. Z Toho tri na ruku a jeden na brucho.

Boli sme vraj dobrý. A ja už viem, že keď som mal odvahu dať hentam a ešte podporiť dobrú vec, dám hocikde. Zaujať na mejnstrímovej akcii najhrubšieho zrna je ťažšie ako na hip-hopovej žúrke. Reperi odporúčam skúsiť. Kto verí svojim veciam, dá to aj na kolotočoch. Veď je to jedno. A nabudúce dáme znovu, lebo keď som nakladal na spoločnosť a na pop v tých trekoch, organizátorom sa to páčilo.