Na začiatok asi najdôležitejšia otázka. Bol rok 2009 lepší ako ten predchádzajúci? Určite; minimálne o tri releasy. Minulý rok som mal problém nazbierať pätnástich releasov a ostal som len dvanástich, teraz bol problém ostať LEN pri pätnástich.
Áno, zdalo sa, že hip-hop sa konečne začína spamätávať a opäť sa začína oceňovať kvalita(Raekwonov triumf na Itunes) alebo aspoň kvalitný emcees(Jadakiss a jeho 100k s nevyrovnaným „The Last Kiss“). Po zatknutí DJ Dramu bola otrasená aj mixtape scéna, ktorú to však nakoniec len posilnilo a stala sa kreatívnym outletom pre rapperov zviazaných požiadavkami major labelov prípadne čakaním na release date(Busta Rhymes, Lil´ Wayne) a pár z nich prehovorilo aj do zoznamu toho najlepšieho(Drake, J.Cole, Bobby Ray). A keď už spomínam tých, rok 2009 bude pamätaný aj ako rok nováčikov. Mnoho z nich sa prvýkrát predstavilo aj oficiálne – niektorí zažiarili, niektorí zhasli, ale všetci aspoň na chvíľu osviežili hip-hop scénu.
Scénu však pevne v rukách držali veteráni, keď sa v rubrike „Emcee roka“ najčastejšie spomínali mená Jay-Z, Raekwon a Eminem. U mňa to vyhral práve posledne menovaný, ktorý po miestami rozpačitom „Relapse“ ukázal, že je stále tým „renegádom“, ktorého by ste si nemali pozývať na skladby, pokým nechcete ostať kompletne zatienený.
S beefmi to trochu opadlo – juh si podával ruky, West Coast už dlhšie drží pokope a tak ostal len NY, kde si nerozumeli Wu a Slaughterhouse a beef si nemohol nechať ujsť ani Fifty, ktorý po pochovaní Bucka, chystal R.I.P. aj pre Ricka Rossa. Napriek skvelej munícii mu to však nevyšlo a čísla nakoniec takmer pochovali Fiftyho samotného.
Čo sa týka centra hip-hopu , nie je až také ťažké zhodnúť sa na New Yorku(v tesnom závese za Minnesotou). Raekwon, a vlastne celé Wu, Jay-Z ale aj Mos Def hrdo mávali vlajkou mesta pôvodu hip-hopu a odštartovali resurekciu east costu. A čo album roka? Ten patril tiež NY, ale poďme postupne.
"Soon as the flow starts I compose the art like Mozart“
15. Eminem - Relapse
Producenti: Eminem, Dewuan Parker, Dr. Dre, Mark Batson
Featuringy: Dr.Dre, 50 Cent
Label: Aftermath, Shady Records, Interscope
Uznávam, Eminem je tu viac kvôli môjmu rešpektu voči nemu ako rapperovi než kvôli samotnej kvalite albumu - aj keď ani tomu sa nedá až tak veľa vyčítať. Emov piaty album síce nie je tak osobný ako „The Eminem Show“ ani tak plný vtipných punchlines ako „The Slim Shady LP“, ale po dobe, ktorú nás Em nechal čakať bola väčšina, vrátane mňa, spokojná aj s mierne pridlhým „Relapse“. Keď sa ešte nájde niekto, kto pochybuje, že Eminem patrí medzi najlepších rapperov histórie, nech si len pustí záverečnú „Underground“ a sleduje ako potopí všetky ostatné mená objavaujúce sa na podobných zoznamoch. Dúfam, že podľa Raekwonovho vzoru začne druhý diel „Relapse“ tam, kde ten prvý skončil
" Niggas want my old shit, buy my old albums“
14. Jay-Z – Blueprint III
Producenti: No I.D., The Neptunes, Kanye West, Al Shux, The Inkredibles, Timbaland, Swizz Beatz
Featuringy: Luke Steele, Rihanna, Kanye West, Young Jeezy, Alicia Keys, Swizz Beatz, Drake, Kid Cudi, J.Cole, Pharell, Mr. Hudson
Label: ROC Nation, Atlantic
Taktiež to nebol album, aký sa očakával, ale ako hovorí Sean „My name is Jay-Z and I´m pretty fucking awesome.“ A opäť to raz potvrdil. Aj keď bol Jay takmer o dekádu(prípadne dve) starší o väčšinu jeho spolupracovníkov, album naštastie neznel ako kríza stredného veku. Hlavne prvá polovica mala nábeh na klasiku, predtým ako album potopili Timbove futuristické beaty z minulej dekády. Nič to však – Jay nahral novú hymnu NY(„Empire State of Mind“), predstavil nastupujúce generáciu hip-hopu(Drake, Kid Cudi, J.Cole, Mr. Hudson), pochoval auto-tune(„D.O.A.“) a odštartoval ďalšiu etapu veľkolepej kariery.
"Hate will fill your rage, drugs will get you high“
13. La Coka Nostra – A Brand You Can Trust
Producenti:
The Alchemist, DJ Lethal, Ill Bill, Everlast, Q-Unique, Cynic, Sicknature
Featuringy: Big Left, Sen Dog, B-Real, Bun B, Sick Jacken, Q-Unique, Immortal Technique
Label: Suburban Noize, Uncle Howie Records
Áno, rok 2009 bol aj rokom superskupín. Predstavilo sa ich viacero, žiadna z nich však nemala kultový following ako zoskupenie okolo Everlasta a Ill Billa. Postavená na popole House of Pain a Non-Phixion, La Coka Nostra sa stala pop-kultúrnym fenoménom, aj keď čísla to nakoniec neukázali. Dôležitejšia je však kvalita albumu a „A Brand You Can Trust“ bol presne ten hardcore debut, aký sa od nich čakal a čo hip-hop potreboval.
“ They’ll call me freedom, just like a Waving Flag”
12. K’Naan – Troubador/k-os – Yes!
Producenti: K'naan, Sol Guy, James Diener, Ben Berkman, Manny Marroquin, Track & Field/k-os
Featuringy: Chubb Rock, Damien Marley, Adam Levine, Mos Def, Chali 2Na/Emily Haynes, Saukrates, Nelly Furtado
Label: A&M, Octone/Universal Music Canada
Netradične produktívny rok mala tento rok aj Kanada. Osvedčili sa nielen veteráni ako k-os, ale aj nová krv v podobe K-Naana. Ich albumy spájala nielen krajina pôvodu, ale aj nehľadenie na hudobné škatuľky, zahodenie hip-hopových kliché a popisovanie skutočných problémov. Najmä K´Naan sa zviditeľnil svojimi aktivitami počas pirátskej resurekcie v Somálsku a stal sa neoficiálnym hovorcom celej Afriky, novodobým Bobom Marleym. Najviac však za oboch hovorila hudba – či už „I Wish I Knew Natalie Portman“ alebo „Waving Flag“, jedna z najemotívnejších skladieb ostatných rokov(a nová hymna World Cupu).
"Buzz so big, I could probably sell a blank disk“
11. Drake – So Far Gone
Producenti: Noah Shebib, Just Blaze, Kanye West, Boi-1da, D10, Needlz, DJ Khalil
Featuringy: Lil Wayne, Trey Songz, Omarion, Bun B, Lloyd
A keď už spomínam Kanadu, bolo to práve tam, kde si Weezy za seba našiel náhradu. Nástup mladého Kanaďana Draka bol neskutočný. Jeho singlu „Best I Ever Had“ patrilo leto, na jeseň sa hovorilo iba o „Forever“ a už čoskoro pridá aj niečo na zimu. A to všetko dokázal bez toho, aby vydal album. Ako povedal Skillz – hudobný priemysel musí byť v úbohom stave, keď jedným z albumov roka je mixtape. Zahoďte predsudky, zabudnite na hype, ktorý okolo neho bol a vypočujte si Drake-ov tape. Budete počuť len rappera s citom pre melódiu a refrény ako máloktorého iného. Nie nezaslúži si hneď miesto na skladbách s Eminemom a Kanyem, na ten level ešte nedorástol, ale súdiac podľa čisel, ktoré spravilo jeho EP-čko(zostavené po väčšine z vecí, ktoré boli vydane predtým zadarmo), zdá sa, že je tu na dlho.
„Give an emcee a rectal hysteroctomy lecture on removal of the bowels, foul technically“
10. DOOM – Born Likes This
Featuringy: Raekwon, Ghostface, Kurious, SLug, Monbonix,Empress Stahrr
Label: Lex Records
Po produktívnej sérii rokov 2002-2003, ktorá ho vyniesla až na trón kráľa undergroundu, prišlo pre DOOMa menej potentné obdobie druhej polovice aughties. A nielen to – začalo sa mu kopiť do vtedy niečo neslýchané – haters. Ale rapper mnohých aliasov prišiel s najlepšou odpoveďou – kvalitným albumom. Aj keď na neho nemusel napráskať toľko starého materiálu, za tracky ako „Cellz“ sa mu to dá odpustiť. Jediným albumom poskytol na ďalších pár rokov prácu s rozlúštením jeho pop-kultúrnych referencií a to všetko do beatov neporaziteľnej trojice – Madlib, Dilla a Jake One, nehovoriac o neopakovateľnom ezoterickom štýle „Pána Železná Maska“ osobne. Počúvajúc správy o ďalšom pokračovaní Madvillain, mám pocit, že sa tu s DOOMom vidíme aj o rok.
„Dilla changed my life"
9.J.Dilla – Dilla Stays Paid
Producenti: J.Dilla
Featuringy: M.O.P., Blu, Havoc, Raekwon, Black Thought, DOOM, Phat Kat, Frank Nitty, Illa J
Label: Nature Sounds
Síce to prišlo až jeho smrti, ale Dilla sa konečne dočkal rešpektu, ktorý si zaslúžil a žiadna z relevantných diskusií o najlepšom producentovi sa neobíde bez jeho mena. Zásluhu má na tom aj to, že ešte aj štyri roky po smrti vychádzajú albumy ako tento, ktoré stále ostávajú míle pred konkurenciou. K jednému z najlepších Dillových releasov priložili ruku aj DOOM, M.O.P. alebo Black Thought, ale najväčšou hviezdou boli beaty producentského génia z Detroitu.
“We an outfit equivalent to Votron's”
8.Slaughterhouse - Slaughterhouse
Producenti: The Alchemist, DJ Khalil, Streetrunner, Denuan Porter, Emile, Focus, RealSon
Featuringy: Fatman Scoop, Pharaohe Monch, The New Royales, Novel, Melanie Rutherford
Najpotentnejšia a najzdrvujúcejšia kombinácia lyrických monštier od sformovania shaolinského deväťhlavého draka hneď prvým albumom pochovala všetky prirovnania s Four HRSMN. Ich debut sice nevyužil naplno potenciál, ktorý v sebe kvarteto Joell Ortiz, Joe Budden, Crooked I a Royde Da 5“9´ skrýva, určite však potvrdili, že s ním do budúcnosti treba rátať. Dať im na nahrávanie viac sko šesť dní, určite by dosiahli ešte vyššie. Možno nabudúce – so správami o zmluve so Shady Records, možno to bude práve tam, kde nájdu to potrebné zázemie. Ináč, to limitovanie Pharoahe Moncha na refrén som im ešte stále neodpustil.
“ Now is the time to mend shit, time to bring closure to“
7.The Clipse – Till The Casket Drops
"Freedom"
Producenti: The Neptunes, Sean C & LV, DJ Khalil
Featuringy: Cam’Ron, Kanye West, Ab-Live, Yo Gotti, Keri Hilson, Pharrell, Kobe, Kenna
Label: Re-Up Records, Star Trak, Columbia
Dobre, asi každý čakal po dvoch klasikách aj tretiu, nedajte však prehnaným očakávaniam zatieniť skutočnú kvalitu albumu. Je to doteraz najslabší album The Clipse, pri kvalite „Lord Willin´“ a „Hell Hath No Fury“ to ale veľa nevypovedá. Bratia Thortonovci sú teraz vďaka Rick Rubinovi a Columbii(nemohli si ani nájsť label s lepším názvom) na inom stupni kariery a aj keď sa ani tentoraz nevyhli odkladom, bolo vidieť, že majú zo strany labelu podporu. Možno aj preto sa im chceli zavďačiť pokusmi o rádio hity ako „Counselling“ a „All Eyes On Me“, čo sa im však ale až tak nepodarilo. Čo im však vyšlo bolo experimentovanie po produkčnej stránke. Prvýkrát s produkciou mimo The Neptunes, Clipse našli spriaznené duše v Sean C, LV a DJ Khalilovi a spolu nahrali niektoré z najlepších skladieb svojej kariery ako „Kinda Like A Big Deal“ a „Freedom“.
"Can't nobody be free unless we're all free there's no me and you, it's just us"
6. Brother Ali
Producenti: Ant
Featuringy: Chuck D, Freeway, Joell Ortiz, Stokley Williams
Label: Rhymesayers Entertainment/Warner Music Group
Ako povedal sám Ali: „Nemám haterov – len ľudí, ktorý moju hudbu nepočúvaju. Nikto nemôže povedať, že som wack.“ A Ali im k tomu ani na ostatnom albume „Us“ nedal žiadny dôvod. Inšpirovaný Slugom a jeho, v mojej minuloročnej Top-ke skutočne, zlatým albumom, Ali prvýkrát vykročil z línie pomyselnej trojice „Me, Myself and I“ a preniesol na papier príbehy iných ľudí. Aj keď zmenil uhol pohľadu, výsledok nebol o nič menej kvalitný. V hip-hope priniesol dovtedy nevídanú perspektívu k témam ako homosexualita, znásilnenie alebo otroctvo a majstrovsky zvládol prechod z prvej osoby do tretej. A nesmiem zabudnúť ani na „druhú“ osobu, keď mu na albume majstrovsky sekundoval Ant a jeho soulom predávkované inštrumenty. Asistoval dokonca tak dobre, že prvýkrát recenzisti pri Aliho albume povýšili produkčnú stránku nad lyrickou.
„This beauty they speak of I cannot see as I imagined as a child it´s make believe"
5. Cage – Depart From Me
Producenti: Sean F. Martin, Aesop Rock, El-P
Featuringy: ----------------------------
Label: Definitive Jux
Def Jux nemôže v tomto zozname chýbať ani tento rok. Minule som písal, že aj keď Cage zašiel ešte viac do ema, aj beztak nahral jeden z albumov roka. Tentoraz bez zásadného vplyvu El-P-ho(ktorý Cagovi pomohol dať dokopy jeho klenot „Hell´s Winter“), ale s o to väčším vplyvom Sean F. Martina(z Hatebreed – čo vysvetľuje aj jeho gitarový posun), Cage nám opäť dal nazrieť do svojej životnej telenovely na tripe. Bol to opäť možno ďalší šok pre ľudí pamätajúcich Cage-a z Eastern Conference, ale dávalo to dokonalý zmysel. Skladby ako „Look At What You Did“ alebo „I Found My Mind In Connecticut“ ešte doteraz nemôžem dostať z hlavy a nechýbalo ani trochu Beastie recesie na „Kick Rocks“. Props si Cage zaslúži aj za dokonalý cover a booklet.
“ Love before anything, Real before everything“
4. Mos Def – The Ecstatic
Producenti: J.Dilla, Mr. Flash, Oh No, Madlib, The Neptunes, Preservation
Featuringy: Slick Rick, Talib Kweli, Georgia Anne Muldrow
Label: Downtown Records
Mos Def strikes back. Tento album bol odpoveďou pre všetkých tých, ktorí Mighty Mosa odpisovali a po dlhých desiatich rokoch bol „Ecstatic“ opäť ukážkou jeho skutočného talentu. Áno, Mos oslávil dekádu od svojho klasického debutu „Black on Both Sides“ skutočne veľkolepo. Konečne sa do štúdia zavrel znova s producentskou špičkou a zostava v zložení Madlib, Dilla(na reunione Blackstar) alebo Mr. Flash dokonale podporila Mosv mikrofónový žongling. Aj hostí si Mos vybral len z prvej ligy a napríklad so Slick Rickom sa mu podarilo nahrať jednu zo skladieb roka v „Auditorium“. Pridajte k tomu ešte skladby ako „Supermagic“ a emotívnu „Roses“ a máte postarané o Ipodových spriebodcov na najbližsie mesiace, nehovoriac o tom, že žiadna zo šestnástich skladieb nebola zabudnuteľná. Len tak ďalej Mos – menej filmov, viac hudby.
„I’m super paranoid like a sixth sense since my father died, I ain’t been right since“
3. Kid Cudi – Man on the Moon: The End of Day
Producenti: Kanye West, Emile, Plain Pat, Ratatat, MGMT, Dot Da Genius, Crada, Free School
Featuringy: Kanye West, Common, MGMT, Ratatat, Billy Cravens, Chip the Ripper
Label: G.O.O.D. Music, Universal Motown
Tento rok patril nováčikom a niekto nereprezentoval svieži pohľad na hip-hop, ktorý by mal prísť s novými menami, lepšie ako Kid Cudi. Čo naznačil Kanye na „808s and Heartbreak“, dotiahol Cudi na „Man on the Moon: The End of Day“ do dokonalosti a ukázal aký zásadny podiel mal na umeleckú zmenu Mr. Westa. Debutový album, aký tu už dlho nebol, nás zobral na päťdejové predstavenie s niektorými z najlepších skladieb roka. Či už je to otváracia „Soundtrack 2 My Life“ s jednou z najcitovanejších hlášok(„I got 99 problems and they all bitches“), pomaly nákazlivá „Day ´n´ Nite“(trvalo jej dva roky, pokým ovládla celé USA) alebo aj ostatný singel „Pursuit of Happiness“, Cudi dokázal, že aj keď má ďaleko od najlepších rapperov, skladby vie skladať ako málokto iný.
„I draw a line between an easy melody and piece of mind“
2.P.O.S. – Never Better
Producenti:
P.O.S., Lazerbeak, Paper Tiger, MK Larada
Featuringy: Doomtree, Jessy Greene, Sims, Cecil Otter, Jason Shevchuk, Judah Nagler
Label: Rhymesayers Entertainment
Po prvom mieste Atmosphere minulý rok si tentoraz Rhymesayers odnesú „striebornú medailu“, potvrdzujúc ich status jedného z najtalentovanejších labelov v okolí. Tentoraz to je vďaka P.O.S.-ovi, ktorý nielenže vyrovnal, ale možno aj posunul latku nastavenú „When Life Gives You Lemons, You Better Paint That Shit Gold“. Pre mnohých určite neznáme meno, P.O.S. prišiel s umeleckým magnum opusom Rhymesayers, ktorý znesie aj porovnania s El-P-ho klasikou „I´ll Sleep When You´re Dead“. Niekomu sa môže zdať čudné, že mám tak vysoko album, ktorý som na hh.sk prvýkrát spomínal pred pár týždňami, ale keď sa čudujete, znamená to jedine, že ste tento album ešte nepočuli. Každý, kto ho počul, totiž potvrdí, že takéto vysoké miesto si zaslúži. Revolučná produkcia vtiahnúca vás do P.O.S.-ovho temného utopického sveta dali za výsledok jedinečný album, ktorý ho pasoval za jedného z lídrov undergroundovej scény.
“So salute and toast to the best who've done it“
1. Raekwon – Only Built For Cuban Linx pt. 2
Producenti: Dr. Dre, RZA, The Alchemist, Necro, J.Dilla, Mark Batson, Marley Marl, Mathematics, Pete Rock, Erick Sermon, Scram Jones, Allah Justice
Featuringy: Popa Wu, Inspectah Deck, GZA, Ghostface Killah, Method Man, RZA, Tash Mahagony, Jadakiss, Raekwon, Beanie Sigel, Cappadonna, Lyfe Jennigs, Masta Killa, Slick Rick, Suga Bang Bang
Label: Ice H2O, EMI Records
Bolo to až tak trochu nudné – Raekwon nahral album tak dobrý, že nenechal priestor na debatu. Takmer celý hip-hopový svet sa zhodol, že práve druhá časť „Cuban Linx“ patrila medzi tie top albumy. A bol k tomu aj dôvod – Rae sa totiž ku „Cuban Linx“ nevrátil len názvom, ale aj kvalitou. Naspäť vo svete Gambinos neostal stáť sám a asistovali mu všetci samuraji zo Shaolinu na čele s Ghostom(ten tiež ukázal prečo je považovaný za jedného z najlepších storytellerov hip-hop svojou rodinnou príhodou na „Gihad“). Aj po producentskej stránke ostalo miesto len na elitu, či už neskutočný Dilla s jedným z najlepších Wu trackov poslednej dekády „House of Flying Daggers“, Alcho so svojim typickým repertoárom na „Surgical Gloves“, stále sa zlepšujúci Scram Jones a aj keď album nakoniec nevyšiel pod Aftermath, nechýbal ani Dr. Dre. Ale bol to samotný Rae, ktorý si zaslúži najväčší podiel rešpektu nielen za to, že odštartoval renesanciu Wu(ktorá dúfam vyústi do ďalšieho spoločného albumu, ale hlavne za to, že dokázal nahrať album, ktorý opäť spojil celú hip-hopovú komunitu.
Fin
Samozrejme dobrých releasov bolo ďaleko viac – či už Royce so svojim „Street Hopom“, undergroundovému rebríčku kráľujúci Tech N9Ne, NY povzbudil aj Cormega, Sean Price, Blaq Poet a Alchemist, juh tento rok najlepšie reprezentovali Slim Thug a UGK, za West Cost to bol Fashawn a z tých „hudobnejších“ tento rok žiarili Mayer Hawthorne a Lee Fields.
Ďalší rok za nami. Nebol veľmi pamätný, ale poskytol zopár releasov, ku ktorým sa budem ešte dlho vracať a odštartoval dúfam dlhodobý postup hore. Pozerajúc sa na zoznam pripravovaných releasov, mýliť sa asi nebudem. Ohlasuje sa druhé pokračovanie „Relapse“, nový, tentoraz hip-hopový, Kanye, návrat sľubuje aj Common, tretíkrát bude „punch-linovať“ Sean Price, Slaughterhouse sa tentoraz zavrú do štúdia na dlhšie ako šesť dní, Lupe Fiasco bude strielať „Lasers“, vyučovať budú Nas a Damian Marley a miesto medzi najlepšími majú už dopredu rezervované The Roots. Som zvedavý na rok 2010. Už len preto, aký potenciál naznačil rok minulý.
Pridaj komentár
Ak chceš pridať komentár, musíš sa najprv prihlásiť