Začnem troška klišé, ale mne to nikdy nedá. Máte vonku album, aj keď na jeho prípravu ste mali pomerne veľa času, ako ste s ním spokojní?
Miky: Dosť, ja som veľmi spokojný, všetko išlo ako malo.
Moloch: Možno by sme ešte mohli upraviť niektoré veci, napríklad ten konečný mastering, pretože sme to odovzdali presne. Tam by sme ešte potrebovali pár dní. Aj Umelec tam hovoril, keby bolo o 5-7 dní viac času, vedel by spraviť nejaké čáry-máry, ale to už by nebolo možno počuť ani laickým uchom, skôr tým fajnšmekrovským.

Mňa oslovili témy, ktoré su mi blízke a sú inač podané, než to robí ostatok scény. Podľa čoho ste volili témy, ako to celé vznikalo?
Moloch: Témy vznikali tak , že sme si najprv určili koľko vecí by sme chceli prichystať...
Miky: ...Rozdelili sme si to na pólku.
Moloch: Niekoho napadlo niečo viac niekoho menej.Tematiky, myslim že typické pre nás, témy ktoré sú nám blízke, predsa nebudeme rapovať o niečom čo nám je cudzie.
Miky: Všetky témy sa týkajú našeho okolia.

Aký bol priebeh nahrávania jednotlivých vecí?
Moloch: My sme to presne rozdelili podľa tématík, inštrumentálov a každému sme vybrali to čo sa mu najviac hodilo, napríklad "Závislosti". Tam sa hodil jediný a to bol Kadišon. Vieš, my sme ani tie texty nerobili tak, že tu máš tému, napíš tam niečo, dojdi a zarepuj to. Napísal som ja, napísal Miky, dali sme to hosťovi, vrátil nám to stým, že to nadväzovalo a takto to išlo pri každej veci.

Čiže ste ich robili spoločne?
Moloch: Áno. Keď si uvedomiš, tak je to najťažšie, pretože koľko tam bolo hostí. Toto všetko skombinovať bolo najťažšie. Išlo to aspoň 5-6 krát - my, on, my, on. Teraz každý má nejaké starosti, robotu atď. atď. Čiže to skombinovanie tých ľudi bolo najťažšie, ale vyšlo to tak perfektne, že až tomu sám neverím.

S Lubom Priehradníkom ste už myslím spolupracovali aj v minulosti pri vynilovom "Trojsingli" nie?
Miky: Presne tak, už od roku 2002 alebo tak. Okrem trojsinglu sme s ním robili zopár vecí medzi začiatkom konca a platňou.

Myslíte si, že klasický poslucháč, povedzme fanúšik, postrehne ten zvukový rozdiel?
Moloch: To si možno nevšimne, ale to je natom to krásne, že on si to nevšimne, ale je to tam. Ale sú medzi ľuďmi aj takí, ktorí sa natom budú kajať, že je to dobre spravené. Ľudia, ktorí do toho nevidia si to možno tak nevychutnajú ako tí, ktorí do toho vidia.

S produkciou od týchto dvoch pánov máte trek "Vďaka za tie chvíle", ktorý ste si zvolili ako rádio singel. Je pravda, že by mohol byť pre rádiá celkom prijateľný, ale záujem o neho moc hudobný dramaturgovia nejavia, ako si vysvetľujete, že slovenské rádiá domáci rap stále v podstate ignorujú?
Miky: Tak, že dramaturgovia su prežitky komunizmu a zjedkli mi kokot. A aj tak tento album neni pre media.

Ked sme už pritom, ako prebiehalo natáčanie klipu, nejaké zákulisné info?
Miky: Trvalo to 2 dni. Vyšlo nám počasie vtedy. Bolo to veľmi ťažké, premiestňovali sme sa stále z miesta na miesto furt.
Moloch: Vybrali sme si lokácie, povedali sme režisérovi tu chceme to a tu to.

V prvých informáciách o albume sa hovorilo o tom, že na albume nebudú žiadne veľké mená. Iba "stokárici z ulice", ako ste vy povedali. Napriek tomu je tam prítomné jedno "veľké" meno našej scény a to je Slipo. Prečo práve on?
Miky: Vieš, je s nami od začiatku, celý album je tak spravený, že sú tam ľudia...
Moloch: Ono to tak môže niekto brať že veľké malé. Verejnosť to tak bere, že neznáme, ale tam u nás sú to veľké mená.

V každom prípade "Život je vzácny" je ďaľšou silnou vecou z albumu. Boli ste dohodnutí už predtým s hosťami tejto skladby?
Miky: Áno, ale najprv to bola trošku iná téma, ale stala sa nám taká nepríjemná vec , na základe ktorej sme zmenili túto tému.
Moloch: My sme ju vlastne len upravili.
Miky: Najprv sa skladba volala "Život je krásny" a na základe udalostí sa potom jej názov zmenil.

A čo Anita Soul, ako prišlo k spolupráci s ňou, spoznali ste sa cez Eugena (pozn. red. 6zmysel)?
Miky: Áno, áno spoznali sme sa cez Eugena a oslovili sme ju a dohodli sme sa.

Denis, v tvojej veci vychádzaš z nejakej konkrétnej udalosti?
Moloch: Áno, vychádzam z konkrétnej udalosti, ktoré sa stávajú tam vonku. Proste si s kamarátom, parťákom a jedného dňa sa on rozhodne fetovať, kradnúť a robiť pičoviny, až ho potom stretneš po 2-3 rokoch a zistíš, že je úplná troska. Tam je aj povedané, že tento príbeh je jeden z milióna, to sa tam deje bežne. Je to tam takto zvýraznené, že je to proti tomuto zamerané.

Bol si už stým konkrétnym človekom odvtedy, počul to?
Moloch: On totiž to vyšiel z basy a predtým ako som ho stihol zastihnuť stým, že ako by som mu to pustil, že hen ty blázen, zase išiel do basy. Ale určite by sa potešil, určite nebude sklamaný (smiech).

Miky, ty si si tam dal povedzme taky trošku "úletík", ktorí si si ošéfoval aj hudobne. Prečo si sa rozhodol zrovna pre podobnú tému, ktorá zaznieva z viacerých trekov na albume?
Miky: Ja som to bral ako môj egotrip vieš, tak som to celé tak skomponoval, urobil. Nemám vlastne ani jednu takúto pomalú vec, tak som si chcel jednu takú spraviť. Je to 75bpm a ľúbi sa mi to.
Moloch: Každá téma je rozdielna, ale vo všetkých cítiť toho istého ducha. Každá vec je v podstate jednou myšlienkou, ale každá je iná.

Teraz sa pristavím pri pesničke číslo 5 "Závidím", ktorá má atmosféru freestylu. Je na nej počuť, že to nie je plnohodnotná vec. Je to naefektované alebo to je realita? Ako vznikala?
Moloch: To ani nie je vec, ale skôr skit. Je to urobené takým spôsobom, že sme sa dohodli na nejakej téme a tá téma bola úplne jasná. Stretli sme sa niekde na ulici a nahrávali sme na taký špeciálny stereo diktafón. Bol to viacmenej text, ale s prvkami freestajlu, je to nahraté priamo na ulici, kde romáci rozbíjali ulicu, preto to tam všetko počuť. Je to taká autentická výpoveď.

Album má takmer 80 minút, zostal vám materiál, ktorý ste tam pôvodne chceli dať, ale nezmestil sa?
Moloch: Vôbec nič, absolútne nič. Tak to vyšlo presne, že sme si mysleli, že budeme musieť niečo odobrať. Nechceli sme robiť krátke veci klasické, samozrejme, niektoré sú krátke, ale v niektorých je zahrnutý aj skit a preto sme mysleli, že budeme musieť niečo odobrať. Čas však vyšiel tak presne až neuveritelne presne. Bola tam rezerva, ale to sme už nechali tak. Keď som počúval pred mastering, tak sme si navzájom s Mikym hovorili, čo sa nechá a čo nie. Niekde sú medzeri medzi jednotlivými skladbami, niekde nie.Podľa toho čo sa tam hodilo tématicky a do tej danej veci.Všetko sme to stihli v minutáži 79.30.

Keď už ste hovorili o tej dĺžke tých skladieb, nezdá sa vám, že by to mohlo byť aj kontraproduktívne? Niekoho to môže po štyroch minútach začať nudiť.
Miky: Možno je to kontraproduktívne, ale je to tak. Mne to príde dobré. Každý povie príliš veľa informácii.
Moloch: Ja poviem príklad. Možno je toho veľa, ale každý tam toho veľa povie.

Igor mi spomína, že ste mu do toho dosť kecali, je to pravda?
Moloch: Jasné, že som mu do toho kecal, pretože sme mali nejakú predstavu a on ju pochopil a to bolo natom správne. Vracali sme sa k tomu spätne a dopĺňali iné fotky a tak dookola. Každý sme si povedali svoju myšlienku, až sme sa zhodli na jednej, ktorá vyhovovala všetkým a povedali sme si takto to asi bude najlepšie.
Miky: Výhodou bolo, že za nami chodil do štúdia a tam sme to spolu preberali. Bolo to také autentické.

Máte vlastné štúdio, čo sním plánujete do budúcna, aké sú vaše najbližšie plány?
Miky: Práve pracujeme na mixtape, na ktorom pracujeme ja a Mŕtvy Aleš. Chceli by sme, aby uzrel svetlo sveta v januári. Postupne chcem nahrávať svoj ďalší album. Momentálne tam bude robiť Momo niečo na svoj album.
Moloch: Ja nemám premyslené všetky nejaké myšlienky, ale to čo už mám, tak to si nechám pre seba ešte. Mám to v sebe, ale na všetko treba čas, pretože keď by som to urobil teraz, tak to nebude také dobré ako keď tomu nechám dlhší čas. Ja mám ešte čas. Teším sa nato. No dobre - v budúcnosti chcem určite svoj sólový projekt.

Posledná vec, ktorú som si nechal na koniec je váš diss na partičku H16. Skutočne vám ležia až tak v žalúdku?
Moloch: Ja ti to vysvetlím. Ja uvediem príklad - zober si, že máš plavca, ktorý pláva intenzívne, naozaj to robí výborne, prepláva celý oceán, je vypracovaný. A máš plavcov, ktorí chodia na olympiádu, chodia na súťaže, tí chlapci sú dobrí, oproti nemu sú nič, vyhrajú síce nejakú medajlu a ten plavec je na úplne inej úrovni. Teraz jeden z tých plavcov, ktorý niečo vyhral ti povie, že kto si, šak my sme vyhrali všetky súťaže, my máme medajlu, my máme hit. V podstate ten čo pláve vtom bazéne, môže byť dobrý, ale neojebe ten čas, aj keď sa snaží hovoriť otom, že áno, tak v skutočnosti je niekde inde. Zaujímavé je, že sa teraz táto partička snaží, aby sa nejakým spôsobom zviditelnila. Naša partička to nerobí preto, aby sa zviditelnila, alebo podobné pičoviny. Robíme si stále to isté a zviditelňujeme sa tak či tak. Nikto by proti nim nič nemal, ani ja, mne sú ľahostajný, ale keď niekto časovo je úplne inde ako my a hovorí, že má klúče od mesta, handry, tak to už je priveľa podľa mňa. A to je natom paradox, že oni sa najviac snažia na nejakej falošnej báze upútať pozornosť.

Zostaňme ešte pri H16, ale chcem sa opýtať na iných členov tejto formácie. Naozaj máte taký názor na producentov Abeho a Grimasa, aký ste povedali? Stojíte si za tým?
Spoločne: Áno.
Moloch: Zober si, že sme robili s Grimasom dávnejšie a vtedy bol normálny. Oni si robili svoje a my svoje. Až jedného dňa za nami došli, že Denis nedáš nám nejaký featuring. My sme povedali, že chalani, nás vaša tvorba neoslovuje a vtedy sa oni nahnevali a začali tvrdiť že my im závidíme a podobné veci. To bol ten podnet, ktorý oni využili. Takisto treba spomenuť to, keď Viktor Hazard robil druhé pokračovanie mixtapu a chcel, aby sme spolu urobili vec. Na to som povedal, že to sa nikdy nestane. Oni reagovali, že s nami nespravíš vec, šak my sme hviezdy. Grimaso vtedy s nami chodil na koncerty, dali sme mu šancu sa ukazovať. Ešte keď Grimaso bol u nás nula, tak my sme ho dotiahli na výslnie. Ľudia ho spoznávali, mali ho možnosť vidieť a on potom všetkom na nás povie, že my sme nuly? S takým človekom sa potom nedá spolupracovať a treba ho rovno poslať do piče, pretože to je človek ktorý keď ťa stretne, tak sa na teba usmieva a do chrbta ti potom hádže nože. Potom čo sme sa rozdelili, tak tá vec, čo má Miky "Po-po" tak sú nejaké časti podkladu celé kompletne stiahnuté.Čiže to je len príklad toho ako oni robia. Je to niečo ako Lunetic, alebo Streetdancers keď tu boli. Pravda je v tomto ukrytá, len ľudia nevedia, lebo chcú počuť len výsledok, ale nezaujíma ich detajl. Ja som nemal proti nim nič, ale urazilo ma, že sa oni idú stavať do niečoho načo nemajú. Nemajú nato ani právo, oni mali byť ticho a čušať ako voš pod chrastou.

V rámci ošuchov na albume, spomínate nielen H16, ale aj iných ľudí zo scény. Kedže viem ako vnímate slovenčinu, chápem prečo Moja Reč, ale prečo Braňo Kováč?
Moloch: Braňo Kováč, no Branko náš krásny, preto lebo v podstate síce robí dlho svoju robotu, lenže on by sa mal hlavne venovať dj-ingu, lebo to rapovanie je dosť slabé. Rýmy a výrazy nie sú na úrovni. Je to proste hodené do mikrofónu. V podstate to nemá toho ducha ako by to malo byť. Rapuje o tom napríklad ako sa tu strašne pije. Keby bol normálny, tak nerobí s ľudmi ako Moja Reč, pretože to už je nenormálne. To už je tak strašne silná káva, že normálne zástava srdca, infarkt. Veď predsa nie sme v Tenesse, alebo v Texase predsa. Žijeme v úplne inom štáte. To je najhoršie čo môže skupina urobiť, keď pošpiní svoj jazyk, nejakým blbým jazykom, len preto, lebo je to amerika. Je to nechutné znehodnotenie celej tvorby. Je to o ničom.

Dobre, nemyslíš si, že to s tým slangom tak cítia, že ho proste používajú?
Moloch: Oni asi videli ten americký film s Robertom de Nirom Good Fellaz a stotožnili sa s ním a potom sa nazvali aj oni, že good fellaz. Oni nemajú pojem čo hovoria. To si ani zďaleka nemôžu dovoliť, nazvať tak album. To ako keby som ti ja povedal, že som klavirista a pritom som na klavíri v živote nehral.

Ste si vedomí, že by ste si mohli pohnevať ľudi, ktorí majú možno blízko k Mojej Reči a k Vecovi. Nemyslíte, že vám to môže určitým spôsobom aj uškodiť?
Moloch: Myslím, že nie. Ľudia majú radi, keď počujú pravdu a toto rozhodne pravda je. Keď oni chcú počúvať pičoviny, nech počúvajú. Jednoducho sa nebojíme toho vôbec.

Ďakujem páni za rozhovor, na záver tradične ponúknem voľný priestor pre vás, ak máte záujem.
Slabí reperi sa zgrupujú, vravia si navzájom komplimenty a pritom smrdia hovnom.