Slim Thug
Boss of All Bosses
© 2009 Boss Hogg Outlawz/E1 Music
čas: 57:42

Po sklamaní z jeho predstavovačky sa Thug snaží zabudnúť na major label, ktorý mu pokazil debut. "Already Platinum" bolo dobré CD, ale Thug rozhodne nebol vo svojom elemente. Ako dobre znelo "I Ain't Heard of That" , Thug nikdy nebol tým, ktorý by robil party hymny. Tým jeho vždy bolo dodávať texaské príhody cez prepečené beaty. Slim Thug stále zdôrazňoval, že nepotrebuje major label aby rozpovedal svoj príbeh. Predtým ako sa dostal pod Interscope, Thugove mixtape mali buzz po celom Houstonu, keď si fanúšikov získaval svojim jedinečným hlasom detailujúcim houstonský život a grind. Po tom ako vydal dva albumy so svojou groupou Boss Hogg Outlawz, je originálny hip-hopový Boss konečne naspäť s albumom číslo dva. Tentoraz pod nezávislým E1 sa Thugga snaží napraviť niektoré z chýb predchádzajúceho albumu. Úspešne.

"I dropped already platinum but it only sold gold
And niggas lookin' at me like I sold my soul
'Cause I'm rappin' with P. and not Mr. Lee
But when ya on your grind sometimes you can't see"

Lyrický sa Thug spolieha na to, čo mu ide najlepšie - teda reprezentuje "Houston to the fullest". Pri väčšine MCs by to rýchlo omrzelo, ale Thug ma ďalšiu výhodu, na ktorú sa zbytok MCs spoliehať nemôže - záhrobný baritón, ktorý by dobre znel aj pri recitovaní nakupneho zoznamu. Hneď titulná "Boss of all Bosses" nasadí tempo typické pre H-Town a spolu s "Leanin", kde sa ozvú legendy UGK, vás donútia hľadať na internete recept na prípravu fialového drinku a počúvať tapy od DJ Screw. Tracky ako "Top Drop" a repráky pumpujúca "Thug" zapadajú presne tam, čo od Houstonu čakáte. Naopak, trochu mohla zaskočiť A Flock of Seagulls samplujúca "I Run", ale Thug si ju osedlal ako skutočný capo di tutti capi. Najlepší track albumu je však ten, kde Thug predvádza novú tvár. Hovorím o "I´m Back", kde je skvelé počuť týpka, ktorý doteraz vôbec neprejavoval emócie rapovať o veciach, ktoré by iný rapperi mali problém priznať. Hodiaco sa posledný verš končí zadosťučinujúcim odkazom "this is Lee track", čím vlastne zhrnie celý track do jednej vety. Thug sa vracia k Mr. Leemu na ôsmych z trinástich trackov, čím albumu zabezpečí ten overený H-Town sound. Beaty si poväčšine zvolil dobre, vhodne ku svojmu flowu, aj keď chybičky sa vlúdili, či už na podpriemernej Mannie Fresh-ovke "Show Me Love" alebo x-tej prerábke "Me and My Bitch" od Biggieho. Aj odčiarknutie autotune na "She Like That" pripadá zbytočne a houstonská hymna "Welcome to Houston" nemá energiu remixu "Draped Up".

Na Slim Thugovo meno sa často zabúda, keď sa hovorí o vplyve Houstonu, ale týmto albumom dokazuje, že je stále v hre a lepší ako kedykoľvek predtým. Tento album sice nie je o nič lyrickejší ako ten predchádzajúci, ale je aspoň trochu hlbším pohľadom do toho, kým Thug skutočne je. A to je asi aj najväčší problém albumu - to, že toho nadhľadu nie je ešte viac, lebo prvými trackmi to vyzeralo na texaskú klasiku.

Thug nikdy nebude skvelým rapperom. Dobrým možno, ale má len jeden typ soundu, ktorý často nemení. V tom štýle, ktorý robí, je však jeden z najlepších. Tento album je rozhodne lepším reprezentantom skutočného Slim Thuga a má feeling a sound ako mal znieť jeho debut. Dúfam, že toto je len prvý náznak toho, čo môžeme od Bossa čakať.